Milí priatelia design factory,

z celého srdca ďakujeme za spoluprácu a nezabudnuteľné podujatia v roku 2019.

Želáme vám prekrásne vianočné sviatky a veľa energie na hodnotné projekty v roku 2020.

The post Ďakujeme za priazeň v roku 2019 appeared first on design factory.

FOTO Budovanie Slovenska

autori fotografií Tomáš Manina a Juraj Fifik

 

Vážska kaskáda

autor fotografií Juraj Fifik

Hať Dolné Kočkovce – Ladce pri Púchove

Mapa kaskád pri Váhu

Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh

PVE Čierny Váh

Vodná elektráreň Ladce

Stavba Vodnej elektrárne Ladce

Stavba Kočkovského kanála

Hať Dolné Kočkovce – Ladce

Priehrada mládeže Nosice

VD Krpeľany

Vodná elektráreň trenčín

Lodná komora Vodnej elektrárne Ladce

Hať Trenčianske Biskupice

Vodná nádrž Hričov

Hričovský kanál

Strojovňa VD Krpeľany

VD Kráľová

VN Sĺňava

Hať Trenčianske Biskupice

Vodná nádrž Kráľová

The post Industriálne raňajky {6} Vážska kaskáda – Industriál na fotke appeared first on design factory.

hostia:
+Vladimír Hain je architekt a pedagóg, ktorý pôsobí na Fakulte architektúry STU. Industriálnym pamiatkam sa kontinuálne venuje už od doktorandského štúdia, čoho výsledkom sú mnohé jeho prednášky na medzinárodných konferenciách, publikačné výstupy a spoluorganizovanie výstav mapujúcich práve industriálnu architektúru. Spolu s Michalom Ganobjakom sú autormi konverzie Elektrárne Piešťany na kreatívno-vzdelávacie centrum o elektrickej energii.

+Zuzana Zacharová je architektka a spolu s Martinom Paškom vedie architektonický ateliér ADOM . M STUDIO, ktorý sa v súčasnosti venuje obnove Jurkovičovej teplárne v Bratislave a sýpky v Jarovciach. Ateliér sídli v budove Design factory, ktorého priestory dlhodobo hosťujú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Od roku 2007 pôsobí tiež ako scénografka v divadle Meteorit a v súčasnosti svoje bohaté skúsenosti odovzdáva študentom architektúry v rámci vertikálnych ateliérov na Fakulte architektúry STU.

+Marek Harčarík je architekt a historickou priemyselnou architektúrou sa začal zaoberať v rámci svojho aktívneho pôsobenia v bývalej Cvernovke a neskôr aj pri spolupráci na projekte Novej cvernovky. Počas tohto obdobia sa v roku 2015 v spolupráci s Vladimírom Hainom podieľal na tvorbe konceptu nového využitia sýpky v Radošine. V súčasnosti pôsobí v Metropolitnom inštitúte Bratislavy (MIB), kde sa na oddelení Architektonických súťaží aktívne venuje príprave podkladov a verejným priestorom.

Dôležitý oznam: káva je skutočne vynikajúca! Raňajky pre vás pripravujeme v cene 4 eur vždy sladké, slané a zdravé.

Podujatie na FB

The post Industriálne raňajky {5} Nový život pamiatky appeared first on design factory.

podujatie finančne podporil Fond na podporu umenia

Na Vianoce všetci dúfame, že sa nám naše priania a sny vyplnia. S očakávaním sa stretávame s rodinou a priateľmi a s nádejou nakúkame pod stromček. Niekedy ani nevieme dospať, ako veľmi po naplnení snov túžime. Dielničky VianoSEN na planéte Apollo deťom pomôžu ľahšie zaspať, dobre sa vyspať a od detí sa zase my veľkí naučíme snívať za bdela. Porozprávame sa o svojich snoch a aj o tom, aký bude mať ich naplnenie dopad na prírodu a okolie v ktorom žijeme.
Vedeli ste, že skôr ako na mieste design factory stála design factory, bola tu továreň na sviečky? Preto aj v jednej z dielničiek si deti budú môcť vyrobiť vlastnú sviečku. Neďaleko v Klingerke zase spracovávali ľan a jutu na vrecia, tak si deti skúsia ušiť vlastný vankúšik. Na dobré sníčky do neho môžu všiť aj levanduľu. A pre nezadržateľných snívačov bude istotne lákadlom medziplanetárna dielnička príbehov s Michalom Hvoreckým. Na planéte Apollo sa dozviete, ako tvoria rozprávky na dobrú noc veľkí, na oplátku si veľkí vypočujú rozprávky malých.
Vianoce preverujú naše túžby, a preto sa pozrieme aj na to, koľko rokov na tejto planéte zostane hračka, ktorú si želáme nájsť pod stromčekom.
Na záver deti neodídu s prázdnymi rukami, ak si zasadia svoj vlastný (mini)stromček. A určite sa k nám vo vesmírnom korábe chystá aj Mikuláš!

design factory college
Tvorivé workshopy pre deti od 3 do 13 rokov – design factory college organizujeme od roku 2006. Toto vydanie je už 25. v poradí. Každé podujatie má svoju originálnu tému, hlavným spoločným cieľom je motivovať deti k predstavivosti a tvorivosti v inšpiratívnom priestore design factory.

Vstup na podujatie je voľný, registrácia na podujatie.

foto_Ľubomír Dait

The post #25 design factory college_VianoSEN na planéte Apollo appeared first on design factory.

___________________________________________

Hudobné kakao organizuje design factory s Konvergenciami a za finančnej podpory Fondu na podporu umenia už od roku 2012. Štvrtým Kakaom v tomto roku nás prevedie hudobná pedagogička Erika Krkošková.

Tvorivá dieľňa je vhodná pre deti vo veku 4-9 rokov.

Miesto si prosím rezervujte na info@designfactory.sk

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

The post Hudobné kakao #19 KAKAOVÉ SKLADANIE appeared first on design factory.

Zimný prístav – Čo s ním?

19.11.2019 8.00 design factory

Máte chuť na spoločné raňajky v design factory? Projekt Industriálne raňajky je pravidelný diskusný formát, ktorý ako asi tušíte sa vždy nejakým spôsobom dotýka témy priemyselného dedičstva. Inšpiratívni a tvoriví hostia sú zárukou toho, že sa dozviete veci, ktoré inde nezačujete. Stretávame sa každý druhý v utorok ráno pri spoločných raňajkách.

Zimný prístav dnes stojí na hranici vznikajúceho nového centra Bratislavy v zóne Chalupkova. Od Páričkovej po Dunaj aktuálne prebieha pravdepodobne najintenzívnejšia developerská výstavba v rámci Európy. Bývalá industriálna zóna sa transformuje bez zásadných prekurzorov zo strany územného plánovania mesta či pamiatkovej ochrany. Čakajú podobné nesystematické územné zmeny a strata priemyselného dedičstva aj Zimný prístav? Čím bol pre mesto výnimočným a čo by sme na jeho území mali chrániť? Každý z našich hostí sa územiu Zimného prístavu venuje dlhodobo a každý z trochu iného hľadiska. Spája ich však vedomie, že Zimný prístav je zatiaľ nevyužitým potenciálom mesta s jedinečnými technickými dielami.

Tereza Bartošíková je architektka, ktorá sa dlhodobo venuje téme priemyselného dedičstva. Pôsobí na Pamiatkovom úrade SR, kde patríje z pozície svojej odbornosti k jedným z najpovolanejších v oblasti architektúry technických pamiatok. Nedávno bola súčasťou tímu, ktorý vyhlásil niekoľko stavieb v Zimnom prístave za národné kultúrne pamiatky.

Jakub Ďurinda je inžinier techniky a zároveň predseda Klubu ochrany technických pamiatok, ktorý mapuje industriálne pamiatky a v období najmasívnejších demolácií industriálneho dedičstva v Bratislave bol jednoujedným z kľúčových osôb upozorňujúcich na kultúrne straty, ktoré tým nastali. V roku 2015 klub zorganizoval fotografickú súťaž „Zaostri na Zimný prístav“ aby tak upozornil na jeho hodnoty. Jakub sa momentálne venuje Zimnému prístavu ešte o niečo intenzívnejšie. Spolu s ďalšími nadšencami reštauruje ikonický remorkér Šturec a spoločne tiež rozvíjajú myšlienku vytvorenia lodného múzea neďaleko lodných bazénov prístavu. 

Martin Dubiny je architekt a historickou priemyselnou architektúrou sa začal zaoberať ešte ako študent. Jeho diplomová práca bola zameraná práve na Zimný prístav a priniesla prvé komplexné architektonické pohľady na to, ako by nové lodné múzeum mohlo vyzerať. Zimný prístav bol vždy atraktívnou témou pre študentov a Martin sa dnes ako pedagóg na Fakulte architektúry STU v Bratislave aktívne zúčastňuje polemík o jeho novom využití. Svoje odborné zameranie prehĺbil práve na FA STU dizertačnou prácou o architektúre a hodnotách historických riečnych prístavov.

…

Vybudovanie Zimného prístavu na prelome 19. a 20. storočia malo zásadný význam pre rozvoj a vznik industriálnych zón Bratislavy, rovnako tak aj rafinérie Apollo a okolitých podnikov na ktorých území dnes vzniká bratislavský downtown. Zimný prístav bol nevyhunutnosťou aj pre rafinériu Apollo. Keby nevznikol samostate, rafinéria si plánovala vybudovať vlastný prístav. Zimný prístav znamenal prostriedok pre príjem surovín a export produktov z výroby. Preto bol kľúčovým a strategickým miestom. Prístav má pre prepravu tovaru svoj dôležitý význam aj dnes, je však v inej podobe a nevyužíva sa už inak ako v minulosti. Tvoria ho dva bazény (bazény sú v tomto prípade umelé zátoky, ktoré sú budované zásadne proti toku rieky). Neskôr sa Zimný prístav rozšíril, resp. rozšíril sa zimný prístav (pomenovanie Zimný prístav patrí len 2 bazénom a okoliu) o dalšie prístaviská a prekladiská smerom k Slovnaftu – jedno z nich sa volá Pálenisko.

Zimný prístav z prelomu 19. a 20. storočia je technickým dielom výnimočným tak v rámci Slovenska ako aj v strednej Európe. Územie Zimného prístavu aj priemyselných zón bolo pretkané koľajovou dopravou. Pretože doprava bola nevyhnutnosťou a podstatou priemyselnej výroby. Koľajovou dopravou sa odtiaľto dopravovali tovary a suroviny nielen do odľahlých končín Bratislavy ale na celé územie krajiny. V istom zmysle možeme povedať, že vďaka Zimnému prístavu mohla vzniknúť aj budova dnešnej Design factory) a možno tiež aj to, že aj vďaka nemu sa Bratislava neskôr stala hlavným mestom.

K Zimnému prístavu patrili aj dunajské sklady, ktoré boli rozmiestnené pozdĺž Dunaja na mieste dnešnej Eurovea – z nich sa zachoval len Sklad č. 7 – ktorý je vlastne už súčasťou komplexu Eurovea. Bol vyhlásený ako prvá technická pamiatka Zimného prístavu aj v rátane uzemia „okolo Apolky“, v roku 1986.

FB podujatie

The post Industriálne raňajky {4} Zimný prístav – Čo s ním? appeared first on design factory.

5.11.2019 8.00 design factory

Máte chuť na spoločné raňajky v design factory? Projekt Industriálne raňajky je pravidelný diskusný formát, ktorý ako asi tušíte sa vždy nejakým spôsobom dotýka témy priemyselného dedičstva. Inšpiratívni a tvoriví hostia a moderátor Martin Mjartan z Fakulty architektúry STU sú zárukou toho, že sa dozviete veci, ktoré inde nezačujete. Stretávame sa každý druhý v utorok ráno pri spoločných raňajkách.

_

Industriálne stavby sú dnes stále skôr prehliadaným kultúrnym dedičstvom. Odborníci, architekti i pamiatkari často lavírujú pri otázke ich hodnôt a argumentácii pre ich záchranu. Oproti iným druhom pamiatok je totiž dedičstvo industriálnej éry omnoho vrstevnatejšie a na prvý pohľad komplikovanejšie. Predstavuje odlišnú estetiku a jeho hodnoty presahujú samotné stavby. Napriek ohromnému vplyvu industrializácie na životy nás všetkých sa spoločenské vnímanie starých tovární mení len pomaly. Najmä na území Bratislavy sa mnoho priemyselných komplexov stalo obeťou investičných výnosov developerov a nedostatočných výskumov štátnej pamiatkovej starostlivosti. Máme tak len málo príkladov vydarených konverzií. V nedávnom čase však zarezonoval projekt konverzie areálu Matadorky v Petržalke s historickou Smaltovňou – uhorskou továrňou na smaltované výrobky zo začiatku 20. storočia.

Architektom areálu Smaltovne bol Heinrich Zeiger, ktorý sa špecializoval na priemyselné objekty. Jeho unikátne jednopriestorové haly s oblúkovými železobetónovými nosníkmi, ktoré sú mimochodom jedny z prvých na území Slovenska, sa dostali do historického prierezu vývoja architektúry od renomovaného vydavateľstva Taschen. Stavby bývalej Smaltovne sú tak dopĺňajú mozaiku vývoja svetovej architektúry vedľa architektonických velikánov ako boli Frank Lloyd Whight či Gaudi. Smaltovňa je evidentne hodnotným dokladom vývoja architektúry, napriek tomu Ministerstvo kultúry v roku 2013 nevyhovelo žiadosti Pamiatkového úradu a areál sa nestal pamiatkovo chráneným.

Spočiatku hrozilo, že areál historickej Smaltovne bude kompletne zbúraný. Územný plán zóny počítal s výškovými budovami a keďže vlastník nebol nijakým spôsobom viazaný historické stavby zachovať zdalo sa, že o ne prídeme. Prvé vizualizácie a plány od ateliéru Compass sa dostali na svetlo sveta koncom roku 2018. Zo slávnych veľkopriestorových hál zostali iba krátke výseky. Tu sa začína spolupráca medzi nadšencami priemyselnej architektúry z projektu Čierne diery a autormi konverzie areálu. Na jednej strane architekti „v službách“ developera a na strane druhej architekti „zachraňujúci“ tieto stavby. Budeme sa rozprávať o tom ako našli spoločnú reč a ako zohľadnili zdanlivo protichodné požiadavky.

Matej Grébert je architekt a spolu s Jurajom Benetinom frontmanom výrazného architektonickeho ateliéru Compass (AC). K ich najznámejším dielam patrí polyfunkčný komplex Slnečnice, projekt lyžiarskeho strediska Bachledka v Ždiari a ich víťazný návrh architektonicko-urbanististickej súťaže areálu Cvernovky v Bratislave. Medzi ich posledné projekty patrí návrh konverzie areálu Matadorky v Petržalke, ktorej súčasťou sú historické budovy Smaltovne.

Miroslav Beňák je architekt a nadšený popularizátor starých tovární, baní a zabudnutých miest ako zakladateľ projektu Čierne diery (ČD).

Veronika Chládeková je architektka, ktorá sa vo svojej dizertačnej práci venovala práve priemyselnej architektúre Bratislavy. Spolu s Mirom Beňákom upozornili na hodnoty industriálneho dedičstva areálu Matadorky.

The post Industriálne raňajky {3} O výnimočnej spolupráci na projekte Matadorka appeared first on design factory.

Vstúpte sa nami do design factory. Výstava po prvý krát ponúka celistvý, no zďaleka nie vyčerpávajúci pohľad na vývoj architektúry zaniknutej industriálnej zóny Bratislavy v blízkosti Zimného prístavu, v zóne okolo Apolky. Zamerali sme sa na územie vymedzené ulicami Mlynské Nivy, Dostojevského rad, Karadžičova, Pribinova a Košická. Išlo o historicky najpriemyselnejšiu lokalitu Bratislavy, v centre ktorej bola Rafinéria minerálnych olejov Apollo.

Pozostatky bývalých priemyselných podnikov sa dnes dostávajú do úplne odlišných urbanistických kontextov oproti pôvodnej situácii. Sú prehliadanými, nepochopenými stavbami a cez prizmu pulzujúceho urbanistického progresu sa dokonca stávajú záťažou. Tieto budovy sú nemými pozorovateľmi dramatických zmien a asanácií vo svojom okolí. Zároveň tu zostávajú ako majáky industriálnej histórie a upozorňujú na technologické, ekonomické, spoločenské, politické i kultúrne aspekty doby svojho fungovania.

Výstava vznikla pri príležitosti príprav podujatia Industrial Days 5 Okolo Apolky 15. a 16. septembra 2019 a prináša mnohé nezverejnené dokumenty o okolí bývalej rafinérie Apollo. „Pri objavovaní archívnych pokladov, pôdorysov, máp, dokumentov a fotografií sme si uvedomili, že by bola veľká škoda, keby sa o nich nedozvedela aj široká verejnosť, preto sme sa rozhodli pripraviť výstavu, ktorá predstaví aj doteraz nezverejnené materiály.” Eva Belláková – kurátorka výstavy

Výstava je stálou expozíciou v design factory dostupná počas pracovných dní v čase 9.00-18.00 s výnimkou podujatí pre uzavretú spoločnosť zverejených v našom kalendári.

foto_Ľubo Dait

The post Výstava Oklolo Apolky appeared first on design factory.

Máte chuť na spoločné raňajky v design factory? Projekt Industriálne raňajky je cyklus spoločného stolovania pri diskusiách s inšpiratívnymi a tvorivými hosťami, ktorí vám hneď zrána porozprávajú veci, ktoré inde nezačujete. Peknou slovenčinou nás ránom prevedie moderátor Martin Mjartan z Fakulty architetúry STU.
–
Hudba v priestore, hudba v industriálnom priestore, aké má akustické vlastnosti? Aká je vlastne dokonalá akustika pre interpreta? Nielen týmto témam sa budeme venovať na druhých industriálnych raňajkách.

Katarína Lupták je architektka. Vďaka svojej profesii sa na koncertné sály pozerá špecifickou optikou. Akustiku priestoru formuje architektúra sály. Dobrý koncert sa preto začína stavbou koncertných priestorov. Alebo aj nie.

Jozef Lupták je violončelista a riaditeľ festivalu Konvergencie. Ako sa na hudbu v industriáli pozerá on? Priemyselné haly pôvodne hrali iné symónie. Zvuky ťažkých strojov však po naplnení výrobného osudu môžu nahradiť jemné melódie. Len sa do nich musia započúvať architekti. V rodine manželov Luptákovcov o to však nie je núdza.

Adrian Rajter je muzikológ, ktorý bol iniciátorom projektu úprav interiéru SND s úmyslom zlepšiť akustické vlastnosti tejto sály. O tom ako projekt dopadol, či sa prenosu zvuku v priestore pomohlo, porozpráva na Industriálnych raňajkách.

Dôležitý oznam: káva je skutočne vynikajúca!

vypočujte si podcast

The post Industriálne raňajky {2} hudba v priestore appeared first on design factory.

Soundcloud PODCAST Z RAŇAJOK

–
Videli ste na Dobrom trhu tie zástupy čakajúcich na Kozej až kdesi po Palisády? Mnohí boli ochotní stáť v rade aj viac ako dve hodiny a viete prečo? Pre grafiky predsa! Umenie zašlej slávy, prehliadané, zabudnuté, mnohé už neexistujúce a mnohé takmer vymazané budovy, ktoré ale zažili veľa. O ich popularizáciu sa stará nesmierne úspešným projektom vydávania špeciálnych limitovaných edícií grafík združenie Čierne diery. Stali sa doslova fenoménom. A hoci sa možno design factory javila ako pozitívny príklad konverzie vyčerpaného industriálu na živý organizmus, ktorý predsa nevyžaduje túto pozornosť, okolnosti uplynulého obdobia hovoria inou rečou. Prijmite pozvanie na rozprávanie dvoch autorov fenomenálnych grafík, ktorým vás prevedie Ivica Horáková z design factory.
–
Prvou hostkou ranných rozhovorov bude Daniela Olejníková – ilustrátorka a grafická dizajnérka známa prenádhernými ilustráciami oceňovaných kníh, čarovných sprievodných materiálov k hudobným nosičom a čo je najlepšie, práve sa intenzívne venuje výchove novučkého budúceho intenzívneho spotrebiteľa umenia. Našla si ale chvíľku času a príde nám porozprávať o svojej prvej grafike pre Čierne diery, ale nielen o nej.
–
Karol Trnovský bude ďalším hosťom a úzko súvisí s design factory, rovnako však od septembra aj s fenomenálnymi industriálnymi grafikami. Na poslednom Dobrom trhu stáli ľudia v nekonečných radoch aj na jeho grafiku – budovu design factory. Ak ste videli logo Banskej Bystrice, či Ružomberka, potom už viete, kto je ich autorom. S manželkou Katkou sa spoznali v design factory. Zaujíma vás, ako takéto dielo vzniká a čo do obrázku ukryl Karol?
—
Veríme, že ani raňajkové menu nesklame:
káva + džús + koláč slaný/sladký/muffin + skvelé inšpiratívne ráno = 4 €

Dôležitý oznam: káva je skutočne vynikajúca!

foto_Ľubo Dait

The post industriálne raňajky {1} fenomén: grafiky prehliadaných pamiatok appeared first on design factory.